V tomto článku sa dozviete aj to, čo ste o tomto sviatku možno nevedeli...
Veľká noc patrí jednoznačne k najvýznamnejším a najstarším sviatkom kresťanov. Tieto dni sú o Kristovi, rôznych dobrotách, ale aj o našich slovenských zvykoch a tradíciách. Keďže nevieme presný dátum Ježišovej smrti, ani dátum Veľkej noci nie je presný. Ide o pohyblivý sviatok, ktorý prebieha medzi 22. marcom – 25. aprílom. Jeho dátum určí prvý spln po jarnej rovnodennosti, teda po 21. marci. Prvá nedeľa po splne je Veľkonočná nedeľa a následne sú jasné aj dátumy Zeleného štvrtka, Veľkého piatku, Bielej soboty a Veľkonočného pondelka.
VEĽKONOČNÉ (FAREBNÉ) DNI A ICH SYMBOLIKA
Zhrniem vám veľkonočné dni v skratke. Kvetnou nedeľou si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými vetvami. Zelený štvrtok sa stal dňom poslednej večere Ježiša, keďže na Veľký piatok zomrel na kríži. Na Bielu sobotu bol pochovaný do hrobu a Veľkonočná nedeľa je dňom Kristovho zmŕtvychvstania. Zvyky na Veľkonočný pondelok – oblievanie vodou, šibanie korbáčmi, darovávanie veľkonočných vajíčok – nemajú kresťanský pôvod, sú to naše slovenské zvyky a tradície.
TRADÍCIE NA SLOVENSKU
Našou prastarou tradíciou na Slovensku je hodovanie, polievanie a šibanie. Slovensko sa symbolicky rozdeľuje na dve časti – kým na západe sa viac šibe, tu na východe sa dievčatá oblievajú studenou vodou. Na strednom Slovensku ide väčšinou o kombináciu týchto dvoch zvykov. Počas Veľkej noci nesmieme zabudnúť na tradičný korbáč. Ten sa pletie z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch (najčastejšie vŕbových) prútov a zdobí sa farebnými stužkami. Podľa tradície muži a chlapci pri šibaní prednášajú rôzne koledy a vinše. „Vykorbáčovaná“ žena/dievča dáva mužovi/chlapcovi maľované vajíčko ako symbol vďaky a odpustenia. Jarné „šľahanie“ jej má zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. V domoch, kde sa liahla hydina, sa korbáč pliesť nesmel, pretože sa verilo, že kačičky a kuriatka by sa nedožili do druhého dňa.